Zem bielych lúk
Piesne z CD na YouTube:
Zoznam vybraných piesní:
1. Modlitba
2. Zem bielych lúk
3. Aleluja
4. Zelený strom
5. Viera, nádej, láska
6. Prázdny džbán
7. Žobrák i kráľ
8. Pokánie
Texty piesní:
Modlitba
1.
Túžim Ťa nájsť, ukáž mi smer,
bez Teba sýty smädom hyniem,
na krídlach Lásky túžim sa vzniesť
až tam pred brány zlatistých miest.
Na strmých cestách nechám sa viesť, vždy viesť.
Recitatív:
Dnes už viem, že pýcha je nevedomosť.
Nenávisť je bezmocným volaním za stratenou láskou.
A že len keď človek prekročí brány svojho Domova, pravého Domova,
pochopí, čo pre neho Láska učinila,
čo pre neho znamenala a čím pre neho navždy zostáva.
2.
Bez Teba sám vchádzam do dvier,
kto Teba stráca, stráca svoj cieľ.
Chráň ma vo chvíľach, keď cítim sa sám,
keď pýcha skúša zboriť môj chrám.
Na strmých cestách nechám sa viesť, vždy viesť.
Zem bielych lúk
1.
Skúšaj nájsť ten pól, čo v hĺbke máš,
pól a záhon bielych lúk.
Dávno znáš, tú túžbu dávno znáš,
bez snov tvoj plameň zháša dážď.
Refrén:
Tak skúšaj nájsť, kým nádej máš,
svet nádherný, čo v hĺbke máš.
Raz nájdeš snáď tú krásnu pláň,
pláň bielych lúk ľalií.
2.
Jenom z té půdy, dobře víš, kterou svým potem skropíš,
budou kvést, tisíc let budou kvést, růže, které budou k Světlu vést.
Jenom z té půdy, dobře víš, kterou svou věrnou láskou pohladíš,
budou kvést, tisíc let budou kvést
růže, které budou k Světlu vést.
Refrén:
Změň pouhou stáj v krásny Ráj,
tou láskou svou nádhernou.
Kéž jméno své smíš jednou znát,
Kéž jméno tvé zústává dál!
3.
Uanan abeif ivi irios Raz/ keď prídeš až tam/
tie kie kampanaj sonas/ kde zvony zvonia/
Uanan abeif apfito /Raz keď unavený
beinros ante portau silbero/ spočinieš pred bránou striebornou/
Refrén:
Li kvestos sa/ Tam spýta sa ťa On
„Kia ivi estas?“:/ „Aký si?“/
Ante Lian /Pred Neho položíš
ivi lehos kio in herteau havas/ všetko, čo v srdci máš/
Aleluja
1.
Z výšky sa znáša
Ten, ktorý dá
Svetlo a nádej.
Aleluja, aleluja, aleluja.
2.
Maj srdce jak prameň,
čo tryská z výšky skál,
On si ťa nájde.
Aleluja, aleluja, aleluja.
3.
V nádhernej sieni
srdce ti Sám upevní,
rozkvitnú lúky.
Aleluja, aleluja, aleluja.
4.
Tam budeš bývať,
nádychmi velebiť
Jeho vznešené Meno!
/: Aleluja, aleluja, aleluja. :/
Zelený strom
1.
Kým máš na duši mráz,
snáď cítiš sa sám,
ver, je tu Láska, čo nádej dá,
s Ňou môžeš rásť,
môžeš nájsť svoj cieľ.
2.
Túž nájsť svoju tvár,
túž Domov svoj nájsť,
v ňom Láska tá naveky sídli,
strom spálený
zazelení sa snáď.
3.
Kráčej tou cestou dál.
Víš, jen s láskou jsi král.
Na křídlech Lásky tvá duše se vznáší.
/: Tak pojď! Pomáhej dál,
tvoř ze Země Ráj, ten ráj. :/
Viera, nádej, láska
1.
Dnes už viem, komu vďaku vzdám za pravú Lásku,
dnes už viem ďakovať za púšť, bolesť i vrásku,
ktorú si mi poznať dal,
by som ťarchu svojich vín, dávnych vín odpykal,
ktorú si mi poznať dal,
by som Teba na cestách búrlivých vyhľadal.
2.
Dnes už viem, komu vďaku vzdám za novú nádej,
dnes už viem ďakovať za kríž i za beznádej,
ktorú si mi prežiť dal,
by som v sebe túžbu žiť v hĺbkach tmy zburcoval,
ktorú si mi prežiť dal,
by som nikdy na cestách vyprahlých neskonal.
Recitatív:
Niet bolesti, ktorá by s utrpením neprinášala dar prehĺbenia.
Niet protivníka, ktorý by neodkrýval niektorú z našich skrytých chýb a nemohol nás učiniť lepšími.
A niet cesty, ktorá by neviedla ku Svetlu, pre toho, kto vrúcne túži po čistote svojej duše.
Nikdy nedovoľ, aby sebaľútosť zakalila tvoj zrak,
aby vidina vzdialených cieľov zmarila radosť z malých zázrakov, ktoré ťa práve dnes obklopujú
a aby si v dobách svojej hojnosti zabudol na tých, ktorí najviac potrebujú tvoju pomoc!
3.
Dnes už viem, komu vďaku vzdám za čistú vieru,
chcem ju niesť ako mocný štít v ústrety cieľu,
/: odlesk nebies na Zem zniesť,
by sa srdce zrodené do výšok smelo vzniesť :/
Prázdny džbán
1.
Kráčaj cestou stále v diaľ,
hoc stopy v piesku skrýva púšť,
čistým srdcom ten správny cieľ skúšaj nájsť.
2.
Dĺžkou púte zlomený,
kto z kolien vztýčil sa a vstal,
tomu púšť vodu živú dá z najtvrdších skál.
Refrén:
Svoj oltár v hĺbke duše máš,
láskou sám, sám ho stráž,
nebol zbúraný, lebo Láska dní
prišla k nám.
Z Výšin tých, Výšin vzdialených,
do púšte sŕdc stratených.
Bez nej blúdiš sám,
srdce prázdny džbán,
je prázdny džbán.
3.
Kráčaj cestou stále v diaľ,
hoc môžeš zostať celkom sám,
v tvojom srdci je púť i cieľ dávnych ciest.
4.
Lúčmi slnka spálený,
kto z prachu vztýčil sa a vstal,
tomu púšť vodu živú dá z najtvrdších skál.
Refrén:
/:Svoj oltár v hĺbke duše máš,
láskou sám, sám ho stráž,
nebol zbúraný, lebo Láska dní
prišla k nám.
Z Výšin tých, Výšin vzdialených,
do púšte sŕdc stratených.
Bez nej blúdiš sám,
srdce prázdny džbán,
je prázdny džbán :/
Žobrák i kráľ
1.
Ak si všímaš, čo ti chýba, mávaš pocit chudoby,
všetko, zdá sa, stojí proti, život padá na ruby.
No ak vnímaš, čo si dostal od života ako dar,
náhle zistíš, že si žiješ, že si žiješ ako kráľ.
No ak vnímaš, čo si dostal od života ako dar,
náhle zistíš, že si kráľ.
2.
Ak si vravíš, že tvoj krajec je dosť tvrdý na tvoj vkus,
v tvojich očiach plameň hnevu bráni vidieť každé plus.
Potom vzhliadni v tichu na tých, ktorých bieda premohla,
s vďakou zdvihneš každú smietku, čo si zmietol zo stola.
Potom vzhliadni v tichu na tých, ktorých bieda premohla,
s vďakou zdvihneš každú smietku spod stola.
3.
Prečo človek spozná poklad, ktorý vážil viac než hrad,
až keď stráca na rozcestí to, čo v hĺbke mal tak rád?
/: Prečo človek spozná poklad, ktorý vážil viac než hrad,
až keď stráca, čo mal rád?:/
4.
Prečo nevieš za dar zdravia ďakovať bez choroby,
prečo útlak učí ľudí ceniť váhu slobody?
/: Prečo strach nám duše zviera, život býva lopota,
prečo smrť nás musí učiť ceniť váhu života? :/
5.
V tvojej hrudi ešte stále bije srdce ako zvon,
ešte stále stať sa môžeš porazeným víťazom.
Ak si priznáš, že si blúdil, tam, kde si sa cítil snáď
na vrcholkoch svojej slávy, bez citov a bez zásad.
Ak si priznáš, že len slúžiť dáva možnosť práva mať,
ak si priznáš, že len slúžiť rovná sa milovať.
Pokánie
Recitatív:
Uplynulo viac než dvetisíc rokov od chvíle, čo Božia Láska chodila po Zemi, prinášajúc Svetlo Pravdy v tmách.
Bola to Láska, ktorá liečila i zraňovala, otvárala nové cesty, rozbíjala putá otroctva, putá bezcitnosti.
Chcela, aby ľudí spájala vrúcnosť srdca, rýdzosť, vernosť, pokora.
Strnulosť však zvíťazila nad živým cítením Lásky, vzoprel si sa Tomu, Ktorý kvôli tebe zostúpil do temnôt Zeme.
Prebodol si mu srdce svojou krutosťou, ruky i nohy pribil na kríž nenávisťou a slepou pýchou.
1. Však On sa na sklonku svojich síl, na kríži modlil, by ty si žil! On nevinný, ó, nevinný!
2. Odčiniť hriech svoj si chcel. Hriech voči Láske nevinnej, nevinnej, ó, nevinnej.
3. Tak stojíš tu opäť, no nevieš sám, že keď On pod krížom skonával, ty si tam stál, mlčky stál.
4. Nevieš o dávnom zlyhaní. O zrade skrytej v mlčaní, tvojom mlčaní, hlasnom mlčaní.
5. On opäť ti dáva nádej nájsť, by si sa navždy odpútal a mohol rásť.
6. Tá nádej leží v poznaní o sile skrytej v pokání, tvojom pokání, tichom pokání.